Do sveta s batohom - Backpacking travelling

Cestovanie

Cestovanie pre mňa nikdy nebolo len o presúvaní sa z miesta na miesto je to o hľadaní seba samej v neznámom, o malých dobrodružstvách, ktoré menia pohľad na svet aj na život. Každá cesta, ktorú podniknem, ma niečomu novému naučí, niečo vo mne prebudí a niečo vo mne nechá. Tento blog som sa rozhodla písať ako priestor na zdieľanie svojich zážitkov, inšpirácií a myšlienok aby som si uchovala spomienky a možno aj niekoho z vás povzbudila, aby si zbalil batoh a vykročil za vlastným príbehom.

Gruzínsko - Svaneti

Cesta do Gruzínska začala nenápadne - pár klikov na mape, lacná letenka a predstava, že Kaukaz je ešte posledné miesto, kde sa dá cítiť sloboda. Realita? Ešte lepšia. Gruzínsko je krajina, ktorá ťa okamžite vtiahne svojou divokosťou, otvorenosťou a vôňou čerstvo upečeného chleba.

Po prílete do Kutaisi sme nasadli na maršrutky, čo sú malé dodávky, ktoré jazdia tam, kam sa ti na mape ani nechce veriť. Cesty sa kľukatia pomedzi hory, občas zmiznú pod kolesami a znova sa objavia o pár metrov ďalej. Ale odmenou je Svaneti oblasť, kde sa hory dotýkajú oblakov a každá dedina má svoju kamennú vežu, ako z rozprávky o dávnych bojovníkoch.

Cesty medzi vežami a ľadovcami

Mestie sme vyrážali na túry hore do dolín, ktoré sa otvárali ako brány do iného sveta. Lúky plné kvetov, kravy ležiace uprostred chodníka, a výhľady, ktoré berú dych. Najkrajší bol výstup k ľadovcu Shkhara cestička sa vlnila popri rieke, a nad ňou sa v diaľke trblietal ľadovec ako obrovský kus skla. Každý krok sprevádzalo ticho, len občasné zaerdžanie koňa alebo štekot túlavého psa, ktorý sa pridal na chvíľu k našej skupine, akoby chcel byť súčasťou výpravy.

Miestni, ktorí otvárajú dvere aj srdcia

Po návrate z hôr sme prespávali u miestnych ľudí. Domy jednoduché, ale útulné drevo, vôňa dymu, stará televízia v rohu. Každý večer nás čakalo chačapuri priamo z pece, kubdari plnené mäsom a bylinkami, a samozrejme domáce víno, ktoré sa nikdy neodmieta. Gruzínci majú zvláštnu schopnosť urobiť ťa súčasťou svojej rodiny už po desiatich minútach rozhovoru (aj keď nehovoríš po gruzínsky).

Od hôr k moru

Po niekoľkých dňoch v horách sme sa presunuli na juh do Batumi, mesta pri Čiernom mori. Po chladných ránach v Svaneti pôsobilo teplé pobrežie ako iný svet. Mieša sa tu vôňa mora, kávy a pouličného jedla. Promenáda je plná ľudí, cyklistov, detí a uprostred toho všetkého stojí obrovská socha lásky Ali a Nino, ktorá sa pomaly pohybuje, až sa jej postavy na chvíľu spoja.

Sedeli sme na kamienkovej pláži, nohy v mori, pohár miestneho vína v ruke a pred nami západ slnka. Z hôr do mora v jednej krajine, počas pár dní. Gruzínsko ťa naučí, že skutočné bohatstvo nie je v tom, čo vlastníš, ale v tom, čo prežiješ.