Maroko
Marrakech
Marrákeš ma privítal vôňou korenia, spevom
muezzinov a chaosom úzkych uličiek mediny. Prvý deň sme sa
stratili medzi stánkami s kobercami, lampami a horami ďatlí, zatiaľ čo z
neďalekého námestia Džemáa el-Fna sa ozývali
rozprávači, hudobníci a krotitelia hadov. Večer sme si dali mätový čaj
na streche riádu a sledovali, ako mesto pomaly stíchne pod
oranžovou oblohou.
Na druhý deň sme sa vydali za hranice mesta cesta viedla cez kamenisté
kopce Atlasu až do pustej krajiny, kde piesok prechádzal do nekonečna. V
púšti sme prespali v berberskom tábore, pod nebom posiatym hviezdami tak
jasnými, že sa zdali byť na dosah ruky. Ráno sme sa vrátili do Marrákeša
s pocitom, že sme prežili sen, kontrast medzi ruchom mesta a tichom
púšte bol dokonalý.
Cesta trvala len pár dní, no zanechala dojem, akoby sme putovali celé
týždne po stopách karaván, vôní a svetiel, ktoré robia z Marrákeša bránu
do iného sveta.
