Podľa knihy História Šurian od Ján Doma, mesto má bohaté kultúrne dedičstvo a je známe svojimi každoročnými podujatiami.
| Národnostné zloženie | % |
|---|---|
| Slováci | 97,3% |
| Maďari | 0,8% |
| Česi | 0,6% |
| Rómovia | 0,3% |
Mesto je významnou železničnou križovatkou. Priame trate vedú do smerov Bratislava, Nové Zámky, Nitra, Levice/Banská Bystrica a Zlaté Moravce. Cez mesto prechádza autobusová doprava do Nových Zámkov, Nitry, Levíc.
Obyvatelia mesta a jeho návštevníci majú možnosť kultúrne a športovo sa vyžiť. K tomu slúžia kultúrne zariadenia Mestského kultúrneho strediska – Mestská knižnica Michala Matunáka, Spoločenská hala, koncertná a výstavná sieň v synagóge, kino Hviezda a amfiteáter, Kultúrne zariadenia v častiach Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok, ako aj Spoločenský dom. Športovú činnosť v meste rozvíja TJ SO Lokomotíva, Športový klub Šurany, TJ Slávia jazdecký oddiel, Bedmintonový klub, KARATE KLUB TRIUMPH, Hádzanársky klub mesta Šurany, Klub turistov a iné.
Mesto je obklopené krásnou prírodou, nechýba les, rozsiahle vodné plochy, rieky, lúky, úrodné polia, krásne zátišia. Jeho územie je súčasťou Podunajskej nížiny a Žitavskej doliny.
Medzi stále kultúrne či spoločenské podujatia patrí Šuriansky jarmok, Divadelné Šurany, Šurianska športová olympiáda, novoročné oslavy, Fašiangové posedenia, Športovo-nenáročná olympiáda seniorov, Mikulášske trhy, oslavy MDD, Veľkonočné tvorivé dielne, Šurianska desiatka. Počas roka sa konávajú rôzne ďalšie podujatia - koncerty, besedy, športové súťaže.
Stručne z histórie Šurian
Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. septembra 1138 ako villa Suran
. To ale neznamená, že územie dnešných Šurian nebolo predtým osídlené. Archeologické nálezy, ktoré boli v Šuranoch objavené dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v eneolite, čiže v mladšej dobe kamennej . Našiel sa tu významný hrob s nálezmi kanelovej keramiky (žliabková výzdoba). Okrem iných pozoruhodným objavom bolo aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred naším letopočtom. Ďalej nález rímskeho sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu) a slovanské sídlisko z 9. storočia z čias kniežaťa Pribinu a Veľkej Moravy.
Písomné pramene dokazujú, že už v druhej polovici 14. storočia jestvoval Šuriansky hrad a patrilo k nemu 12 dedín a osád. V rokoch 1663 – 84 ho okupovali Turci a v roku 1725 bol z väčšej časti zbúraný. K významným osobnostiam tohto hradu patrí kapitán hradu barón Tomáš Bosniak a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644) odpočíva v loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde žila s manželom Fraňom Wesselényim.
V roku 1832 cisár František I. povýšil Šurany na kráľovské mesto s trhovým a jarmočným právom. V roku 1835 tu bol postavený prvý valcový mlyn a 1854 cukrovar, ktorý bol najstarším v Európe, no výroba cukru v ňom bola v roku 2000 ukončená. Od roku 1872 do roku 1918 boli Šurany okresným mestom a potom opäť v rokoch 1949 – 1960.
"Šurany, so svojou bohatou históriou a strategickou polohou, slúžia ako dôležitý uzol v Nitrianskom kraji, spájajúc priemyselný rozvoj s poľnohospodárskymi koreňmi."
Zdroj: Wikipedia