Stručne z histórie Šurian

Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. septembra 1138 ako „villa Suran“. To ale neznamená, že územie dnešných Šurian nebolo predtým osídlené. Archeologické nálezy, ktoré boli v Šuranoch objavené dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v eneolite, čiže v mladšej dobe kamennej. Našiel sa tu významný hrob s nálezmi kanelovej keramiky (žliabková výzdoba). Okrem iných pozoruhodným objavom bolo aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred naším letopočtom. Ďalej nález rímskeho sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu) a slovanské sídlisko z 9. storočia z čias kniežaťa Pribinu a Veľkej Moravy.

Písomné pramene dokazujú, že už v druhej polovici 14. storočia jestvoval Šuriansky hrad a patrilo k nemu 12 dedín a osád. V rokoch 1663 – 84 ho okupovali Turci a v roku 1725 bol z väčšej časti zbúraný. K významným osobnostiam tohto hradu patrí kapitán hradu barón Tomáš Bosniak a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644) odpočíva v loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde žila s manželom Fraňom Wesselényim.

V roku 1832 cisár František I. povýšil Šurany na kráľovské mesto s trhovým a jarmočným právom. V roku 1835 tu bol postavený prvý valcový mlyn a 1854 cukrovar, ktorý bol najstarším v Európe, no výroba cukru v ňom bola v roku 2000 ukončená. Od roku 1872 do roku 1918 boli Šurany okresným mestom a potom opäť v rokoch 1949 – 1960.

Pamiatky

Archeologická lokalita Zámeček, zahŕňa územie s rozlohou 15 ha s kontinuálnym osídlením od neolitu po stredovek. Nachádza sa v mestskej časti Nitriansky Hrádok. Je nazývaná Slovenskou Trójou, patrí medzi najväčšie archeologické náleziská v Strednej Európe. Vzácnym nálezom je plastika sediacej ženy Hrádockej Venuše – Magna Mater, ktorá bola vyobrazená na slovenskej dvojkorunovej minci. Tisíce predmetov sú dôkazom osídlenia od neolitu (ml. doby kamennej) až do obdobia príchodu Slovanov.