Dennis Ritchie sa narodil v Bronxville v New Yorku v roku 1941. Na Harvardskej univerzite vyštudoval fyziku a aplikovanú matematiku a získal doktorát z matematiky (1968). Jeho príspevky v oblasti počítačov majú globálny dopad. Začiatkom sedemdesiatych rokov vo výskumnom centre počítačových vied v Bell Labs vytvoril programovací jazyk C a spoluvyvinul (s Kenom Thompsonom) operačný systém UNIX – oba sú základmi nášho moderného digitálneho sveta.
Programovací jazyk C a z neho vychádzajúci nasledovníci sa stále používajú na vývoj softvéru, ktorý umožňuje fungovanie digitálnych zariadení a sietí, zatiaľ čo operačné systémy UNIX a „UNIX-like“ operačné systémy bežia na širokej škále výpočtových systémov.
Ritchieho raná práca položila základy veľkej časti technickej infraštruktúry nášho moderného digitálneho sveta. Rád cestoval a čítal, ale jeho hlavnou vášňou bola jeho práca. V Bell Labs zostal až do odchodu do dôchodku v roku 2007. Spolu s Kenom Thompsonom mu bola udelená cena ACM Turing Award (1983), národná medaila za technológiu USA (1999) a Japonská cena (2011). Zomrel 12. 10. 2011.
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov vyvinulu spolu s Dennisom Ritchie, kolegom z Bell Labs, multiúlohový a multiužívateľský operačný systém UNIX – alternatívu k systémom dávkového spracovania, ktoré vtedy dominovali v počítačovom priemysle. Thompson a Ritchie položili základy veľkej časti svetovej výpočtovej infraštruktúry od smartfónov až po superpočítače bežiace na systéme UNIX a „UNIX-like“ operačných systémoch.
Prvé počítačové operačné systémy boli špecifické pre hardvér dodaný predajcom a dokonca aj rôzne operačné systémy od toho istého dodávateľa mohli vyžadovať rôzne príkazy, operačné postupy a spôsoby ladenia.
V roku 1972 Ritchie dokončil pôvodnú verziu programovacieho jazyka C, Thompson potom do neho prepísal jadro UNIXu. Vďaka tomu bol UNIX prenosný – to znamená, že sa dal ľahko prispôsobiť rôznym počítačovým platformám a umožnilo to jeho použitie takmer bez zmien na širokom spektre počítačov. UNIX ďalej predstavil filozofiu návrhu operačného systému zdôrazňujúcu jednoduchosť a prehľadnosť a koncepty ako zavedenie hierarchického systému súborov a „rúr“ na prepojenie procesov.
K mnohým významným príspevkom Thompsona k počítačovej vede patrí Belle, svetový šampión v šachu, postavený v Bell Labs v roku 1977 s Joeom Condonom a schéma viacbajtového kódovania znakov UTF‑8 vyvinutá v roku 1992 s Robom Pikeom. To je dnes najpoužívanejším kódovaním na webe.
Thompson vyštudoval elektrotechniku na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Od roku 1966 do roku 2000 pracoval v Bell labs, v súčasnosti je uznávaným inžinierom v spoločnosti Google, kde spolu s Robom Pikom a Robertom Griesemerom spolunavrhol programovací jazyk Go. Medzi jeho mnohé vyznamenania patrí Japonská cena, Národná medaila za technológiu a A.M. Turingova cena od Asociácie pre výpočtovú techniku.
Tvorca jazyka JavaScript, spoluzakladateľ Mozilly a generálny riaditeľ Brave Software Brendan Eich sa narodil 4. júla 1961 v Pittsburghu v štáte Maryland a vyštudoval matematiku a informatiku na Univerzite v Santa Clare v Kalifornii. V roku 1985 získal tiež magisterský titul na University of Illinois v Urbana-Champaign. Po ukončení štúdia začal svoju kariéru v Silicon Graphics, kde zostal sedem rokov a pracoval na operačnom systéme a sieťovom kóde. Nasledujúce tri roky pracoval pre MicroUnity Systems Engineering, písal kód pre mikrokernel a pre DSP (digitálne signalizačné procesory).
Rok 1995 bol v Eichovej kariére prelomovým, keď bol v 34 rokoch najatý spoločnosťou Netscape Communications Corporation. Pôvodne bol poverený vložiť Scheme, funkcionálny programovací jazyk vytvorený v 70. rokoch a rozšírený predovšetkým medzi akademikmi, do prehliadača Netscape. Na koniec sa však Brendanovi vedúci zhodli na potrebe jazyka, ktorého syntax sa viac podobala Jave, a tak bol Brendan poverený vytvorením programovacieho jazyka nového: len za 10 dní Brendan vytvoril jazyk s funkcionalitou Scheme, objektovou orientáciou jazyka Self a syntaxou podobnou Jave. Prvá verzia sa volala Mocha, potom sa premenovala na LiveScript a nakoniec na JavaScript.
Brendan Eich často v rozhovoroch hovorí, že keby sa mohol vrátiť k tým desiatim osudným dňom, nežiadal by viac času na dokončenie jazyka, ako by si mnohí z nás mohli myslieť, namiesto toho hovorí, že by si opatrnejšie vyberal, ktoré z návrhov bude nasledovať, a ktoré nie.
Začiatkom roku 1998 Eich a Jamie Zawinski založili projekt Mozilla a vytvorili stránku mozilla.org, ktorá bola pôvodne určená na spravovanie open source príspevkov do zdrojového kódu Netscape.
Po tom, čo AOL v roku 2003 prestal podporovať vývoj prehliadača Netscape, Eich prispel k vytvoreniu Mozilla Foundation, kde zastával rôzne úlohy vrátane hlavného technológa, člena predstavenstva a neskoršieho technického riaditeľa novozaloženej Mozilla Corporation, ktorá mala byť jej ziskovou odnožou.
Dňa 24. marca 2014 sa Eich nakrátko stáva generálnym riaditeľom spoločnosti Mozilla Corporation.
28. mája 2015 Brendan Eich a Brian Bondy založii Brave Software, spoločnosť zaoberajúcu sa súkromím pri prehliadaní webu a vývojom internetovým prehliadača Brave, v ktorej sa stal generálnym riaditeľom.
