AT&T
Prebraté z: www.britannica.com
AT&T Corporation, predtým (1899 — 1994) American Telephone and Telegraph Company.
AT&T (T) je holdingová spoločnosť so sídlom v Dallase, ktorá zahŕňa telekomunikačné a technologické dcérske spoločnosti a pridružené spoločnosti. Jej história siaha až do roku 1876 a k vynálezu telefónu Alexandra Grahama Bella. Vznikla ako dcérska spoločnosť spoločnosti Bell Telephone zodpovedná za budovanie diaľkových telefónnych liniek. Spoločnosť, dlho označovaná ako „Ma Bell“, sa rozrástla do veľkých korporátnych rozmerov, keď vybudovala veľkú časť miestnych a medzimestských telefónnych služieb v Spojených štátoch, pričom takmer storočie ovládala monopol v telekomunikačnom priemysle.
Popri tom spoločnosť AT&T vynašla a vyvinula množstvo technologických inovácií v komunikácii prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Bell Labs. Prešla radom reorganizácií a zmien názvu, fúzií a akvizícií, vládnych deregulácií a odčlenením spoločností. Počas väčšiny 20. storočia si udržala svoju „prirodzenú monopolnú“ dominanciu v rozvíjajúcej sa telekomunikačnej oblasti.
V roku 1984 vláda USA vyhrala niekoľko desaťročný boj o rozbitie monopolu a rozdelila 22 regionálnych prevádzkových spoločností na sedem regionálnych telefónnych spoločností, ktoré boli prezývané „Baby Bells“. Tento krok otvoril dvere pre priemyselnú konkurenciu medzi Baby Bells, ako aj konkurenciu zo strany nových účastníkov, čo navždy zmenilo telekomunikačný priemysel.
Počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí prešla spoločnosť niekoľkými kolami fúzií, akvizícií a investícií do nových technológií, ako bezdrôtová širokopásmová a mobilná komunikáciá, ako aj tradičné médiá vrátane Time Warner. Do dvadsiatych rokov tohto storočia však AT&T zrušila niekoľko dcérskych spoločností, aby sa mohla sústrediť na svoju hlavnú činnosť, ktorou je poskytovanie komunikačnej infraštruktúry.
Netscape
Informácie o firme Netscape sú z výpovede Jamesa Barksdale (strany 30 až 38), CEO Netscapu v rokoch 1995 až 1999. (Dosupné tiež tu.)
Netscape (Netscape Communications Corporation, pôvodne Mosaic Communications Corporation) založili v roku 1994 Jim Clark a Marc Andreessen. Clark predtým založil Silicon Graphics, Incorporated („SGI“), úspešný start-up, ktorý sa rozrástol na multimiliardovú spoločnosť Fortune 500, ktorá bola známa svojimi inovatívnymi, špičkovými počítačovými grafickými pracovnými stanicami.
Pracovné stanice Silicon Graphics sa okrem iného používali na navrhovanie všetkého od špeciálnych efektov pre hollywoodske filmy až po sofistikované priemyselné produkty.
Mosaic
Andreessen a tím spolužiakov z University of Illinois v Champaign-Urbana vytvorili v roku 1993 v Národnom centre pre superpočítačové aplikácie („NCSA“) prvý grafický webový prehliadač s názvom Mosaic. Po vydaní prehliadača Mosaic výrazne vzrástla popularita webu. Inovatívny Mosaic bol nielen prvým prehliadačom s grafickým užívateľským rozhraním, ale bol aj prvým grafickým prehliadačom dostupným na platformách Microsoft Windows a Macintosh.
Netscape
Clarka, bývalého profesora na Kalifornskej univerzite a Stanforde, zaujali možnosti internetu ako prostriedku na interaktívne doručovanie údajov, a tak v roku 1994 poslal e-mail Andreessenovi, ktorý sa nedávno presťahoval do Palo Alto v Kalifornii. Stretli sa a v priebehu niekoľkých týždňov vypracovali nápad a detaily novej spoločnosti a tá vznikla 4. 4. 1994.
Netscape najal väčšinu pôvodných inžinierov NCSA Mosaic (plus niekoľko nových prírastkov vrátane Lou Montulliho, ktorý vyvinul textový prehliadač Lynx), a založil svoje kancelárie v Mountain View v Kalifornii. Inžinieri sa pustili do práce na vytvorení originálneho prehliadača a servera, ktoré by boli rýchlejšie, bezpečnejšie, stabilnejšie a bohatšie na funkcie ako akékoľvek iné produkty vtedy na trhu. Tom Paquin, skúsený inžinier v SGI, sa čoskoro pripojil k tímu, aby riadil inžinierov.
Netscape Navigator
Talentovaní inžinieri Netscape trávili dlhé hodiny, aby vytvorili prelomový nový prehliadač Netscape. Beta verzia prvého produktu spoločnosti, Netscape Navigator 1.0, bola distribuovaná cez internet 13. októbra 1994. Netscape bola prvou komerčnou spoločnosťou, ktorá distribuovala svoj softvér cez internet.
Finálna verzia Netscape Navigator 1.0 bola vydaná 15. decembra 1994. Produkt poskytoval mnohonásobne vyšší výkon ako iné prehliadače dostupné v tom čase. Jeho inovatívne schopnosti zahŕňali nepretržité streamovanie dokumentov, ktoré používateľom umožnilo interagovať s dokumentmi počas ich sťahovania namiesto čakania na načítanie celého dokumentu; viacnásobné sieťové prístupy umožňujúce sťahovanie niekoľkých dokumentov alebo obrázkov súčasne; natívna podpora obrazového formátu JPEG; a bezpečnostné funkcie, ako je šifrovanie a autentifikácia servera. Bol dostupný pre operačné prostredia Microsoft Windows, Macintosh a Unix. Cena softvéru pre jedného používateľa bola 39 USD; Netscape Navigator umožnil používanie internetu aj tým, ktorí neboli dlhodobými alebo skúsenými používateľmi počítačov. Inými slovami, otvorilo to internet pre použitie komukoľvek.
W3C a nové štandardy
Koncom októbra 1994 sa Netscape stal zakladajúcim členom World Wide Web Consortium („W3C“), orgánu pre internetové štandardy, ktorý vytvoril Massachusetts Institute of Technology s cieľom vytvoriť medzinárodné štandardy pre klientsky a serverový softvér.
Inžinieri Netscape neustále pracovali na vývoji nových, užitočných otvorených štandardov: medzi ich zamestnancov patril Kipp Hickmann, jeden z tvorcov Secure Sockets Layer („SSL“), bezpečnostného protokolu, Brendan Eich, tvorca JavaScriptu, ktorý bol štandardizovaný pod názvom ECMAScript, Tim Howes, spoluautor protokolu Lightweight Directory Access Protocol („LDAP“), a John Myers, ktorý pracoval na protokole Internet Message Access Protocol („IMAP“), verzia 4. Pôvodné tímy Netscape Navigator a serverov Netscape boli tiež priekopníkmi používania internetových štandardov, vďaka čomu boli ich produkty spätne kompatibilné so všetkými existujúcimi webovými prehliadačmi a servermi.
JavaScript
Do konca roku 1995 mal Netscape viac ako 70-percentný podiel na trhu internetových klientov a distribuoval 15 miliónov prehliadačov po celom svete prostredníctvom rôznych kanálov vrátane ISP, OEM a predajcov, ako aj cez internet.
V decembri 1995 Netscape a Sun oznámili vznik JavaScriptu, ľahko použiteľného skriptovacieho jazyka určeného na vytváranie „živých“ online aplikácií, ktoré prepájajú objekty a zdroje na klientoch a serveroch. JavaScript sa neskôr stal internetovým štandardom pod názvom ECMAScript.
Súboj s Microsoftom
Prebraté z www.engadget.com
Microsoft sa licencovaním technológie Mosaicu snažil vytvoriť prvú verziu Internet Exploreru a dohnať tak Netscape.
Deviateho augusta 1995 vstúpil vtedy zhruba ročný Netscape na burzu. V tom čase Microsoft pripravoval vydanie Windows 95 a samostatného prídavného balíka: Windows 95 Plus! Pack, ktorý obsahoval Internet Explorer 1.0 a TCP/IP, protokol potrebný na používanie webu.
Netscape a Internet Explorer v rokoch 1995 a 1996 postupne vydávali nové verzie, ale v čase vydania Internet Explorer 3.0 bol Microsoft schopný funkcionalitou sa plne vyrovnať Netscape. V snahe odlíšiť sa od svojho rivala v podobe IE a rozšíriť svoju používateľskú základňu, sa Netscape snažil zaujať podnikových zákazníkov, a tak koncom roku 1996 spustil balík Netscape Communicator 4.0. Komunikátor obsahoval Usenet klienta, webový editor, e-mailového klienta a dokonca adresár. Tento krok sa však veľmi nepresadil.
Netscape pokračoval vo vývoji Netscape Navigator 3.0 a Communicator 4.0, ale hrozba zo strany Internet Explorera, s verziou 3 pribalenou do Windows 95 service release 2, stále pretrvávala.
Mozilla
V januári 1998 Netscape oznámil svoj zámer uvoľniť zdrojový kód pre Netscape Communicator pre verejnosť; krok, z ktorého vznikla organizácia Mozilla. Nanešťastie pre Netscape to malo tiež vplyv na zastavenie vývoja prehliadača počas väčiny toho roka, čo v podstate poskytlo Microsoftu potrebný čas na získanie vedenia. V to leto Internet Explorer konečne predbehol Netscape ako najpoužívanejší prehliadač, čo je titul, ktorý Netscape už nikdy nedokázal získať späť.
AOL
V novembri 1998 bol Netscape kúpený spoločnosťou AOL za 4,2 miliardy dolárov.
Sun Microsystems
Prebraté z ethw.org
Sun (Stanford University Network) začal ako malý startup v Silicon Valley v roku 1982. Andy Bechtolsheim, kandidát na doktorandské štúdium v odbore informatika a elektrotechnika, sa spojil s dvomi MBA zo Stanfordu, Vinodom Khoslom a Scottom McNealym, a s Billom Joyom, počítačovým vedcom Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Pracovné stanice a servery
Sun postavil počítačové pracovné stanice dostatočne malé na to, aby sa zmestili na stolný počítač, ale dostatočne výkonné na spustenie podnikových aplikácií. Ich pôvodný model z roku 1982 (Sun-1) mal CPU Motorola 68000, 1 MB pamäte a grafický displej s miliónmi pixelov. Bol založený na návrhu osobnej CAD pracovnej stanice, ktorú Bechtolsheim postavil ako postgraduálny študent s použitím náhradných dielov. Tieto počítače boli cenovo konkurencieschopné, fungovali na softvéri UNIX a podporovali TCP/IP. Po ovládnutí „Vojen pracovných staníc“ v 80. rokoch minulého storočia sa Sun v 90. rokoch stal popredným výrobcom veľkých podnikových serverov. Spoločnosť Sun v roku 1989 urobila komerčne životaschopným aj RISC (Reduced Instruction Set Computing), keď uviedla na trh prvú z radu pracovných staníc Sparc („scalable procesor architecture“).
Spoločnosť Sun sa stala známou sloganom sieť je počítač
, ktorý vytvoril jej piaty zamestnanec, matematik John Gage, v roku 1984.
Solaris a Java
Sun v roku 1991 vydal unixový operačný systém Solaris, prvé bežne dostupné distribuované výpočtové prostredie. V roku 1995 Sun vydal Javu, čo bol programovací jazyk bezpečnejší ako C, ale schopnejší ako Visual Basic. Hlavným dizajnérom bol James Gosling. Cieľom Javy bolo umožniť programom fungovať na akomkoľvek zariadení nezávisle od hardvéru alebo operačného systému. Java sa stala jedným z najpopulárnejších programovacích jazykov na svete, najmä pre vývoj webových aplikácií.
Počas „dot-com bubliny“ na konci 90. rokov viedol úspech Sunu ako predajcu serverov UltraSparc pre vznikajúci webový trh k prudkému nárastu jeho ceny. Keď sa trh s akciami technologických firiem na začiatku 21. storočia prepadol, klesla aj hodnota Sunu. Klesla z maxima 246 USD za akciu na 49 USD za akciu.
Hlavné udalosti týkajúce sa Sun Microsystems
Prebraté z www.reuters.com
- 1982: Spoločnosť Sun založili Andy Bechtolsheim, Bill Joy, Vinod Khosla a Scott McNealy na Stanfordskej univerzite. Vyrába svoju prvú pracovnú stanicu.
- 1986: Spoločnosť vstupuje na burzu za 16 USD za akciu
- 1988: Ročné príjmy dosahujú 1 miliardu USD
- 1989: Sun predstavil SPARCstation 1. Je to prvý „pizza box“ počítač, ktorý sa zmestí do priestoru 3 x 16 x 16 palcov.
- 1991: Sun predstavuje operačný systém Solaris 2, Unix pre podnikové počítače.
- 1992: Sun predstavuje SPARCstation 10, prvý stolný počítač s viacerými procesormi.
- 1995: Sun uvádza programovací jazyk Java, ktorý umožňuje vývojárom napísať jeden kód, ktorý bude fungovať na počítačoch s operačnými systémami Windows, Macintosh, OS/2 a UNIX.
- 1996: Sun poskytuje licenciu na Javu všetkým hlavným výrobcom hardvéru a softvéru.
- 1997-2004: Sun žaluje Microsoft za zavedenie „Windows-only“ vylepšení Javy od Sunu. Spor trval roky, až kým sa obe strany v roku 2004 definitívne nedohodli, pričom Microsoft súhlasil so zaplatením Sunu takmer 2 miliárd dolárov.
- 2000-2001: Akcie Sunu dosiahli v septembri 2000 rekordnú výšku 258,63 USD vďaka silnému dopytu po jeho drahých serverových počítačoch, po ktorých túžia internetové startupy a veľké spoločnosti. Potom dot-com bublina praskla a dopyt prudko klesol.
- 2005: Sun platí 4 miliardy dolárov za StorageTek, výrobcu páskových úložných systémov pre sálové počítače.
- 2006: Jonathan Schwartz, ktorý bol prevádzkovým riaditeľom, je vymenovaný za generálneho riaditeľa. Scott McNealy odstúpi z funkcie výkonného riaditeľa, ale zostane vo funkcii predsedu.
- 2007: Sun mení svoj symbol obchodovania s akciami na Nasdaq na „JAVA“ od SUNW s tým, že značka open-source softvéru lepšie reprezentuje jej stratégiu
- 2008: Sun kupuje výrobcu open source databáz MySQL za 1 miliardu USD, pretože Schwartz sa snaží rozšíriť ponuku softvéru, čo je súčasťou stratégie na zvýšenie predaja spojením programov s hardvérom a službami. Dohoda ani ďalšie kroky však nedokážu oživiť akcie Sunu, ktoré 24. novembra dosiahli 52-týždňové minimum 2,60 USD.
- 14. novembra 2008: Sun plánuje zrušiť 5 000 až 6 000 pracovných miest alebo až 18 percent svojej pracovnej sily. Jeho cieľom je ušetriť ročné náklady vo výške 700 až 800 miliónov dolárov.
- 18. marec 2009: IBM rokuje o kúpe Sunu za 10 až 11 USD za akciu.
- 5. apríl 2009: Rozhovory medzi IBM a Sun sa prerušili po tom, čo IBM znížilo svoju ponuku na maximálne 9,40 dolára za akciu.
- 20. apríl 2009: Sun akceptuje 9,50 USD za akciu od spoločnosti Oracle, čo znamená, že Oracle vstúpil na trh s hardvérom.