(Z pohladu Gerulaty)
Najstaršie doteraz známe osídlenie Rusoviec dokladajú nálezy wieselburskej kultúry zo staršej doby bronzovej (2000 – 1600 pred Kr.) Odkryté boli dve kostrové pohrebiská. Na Kovácsovej ulici sa našiel súbor bronzových predmetov, datovaný do obdobia čakanskej kultúry (neskorá doba bronzová; 1300 – 1200 pred n.l. Objavenie železa a s ním späté hospodárske a spoločenské zmeny vyformovali novú spoločnosť halštatskej a laténskej kultúry.
Rimania chránili svoje obrovské územie, ktoré sa rozprestieralo na troch kontinentoch hranicou, tzv. Limes Romanus. Bol to systém opevnených bodov, v ktorých boli umiestnené jednotky rímskej armády. V 1. storočí vznikajú pevnosti na strednom Dunaji a rieka sa na štyri storočia stáva hranicou medzi Rímskou ríšou a ostatným, nerímskym svetom. V období vlády Domitiána (69 – 96) vojaci 5. kohorty Lucensium zakladajú tábor, ktorý dostal meno Gerulata, pravdepodobne podľa miestnej keltskej osady.
Nastupuje najznámejšie obdobie Rusoviec. Už v roku 1987 je zapísaná vo Veľkej Británii prvá časť Limesu – Hadrianov val do Zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť) sú od 31. júla 2021 na Zozname zapísané spoločne so súčasťami v Nemecku a Rakúsku. Zápis zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku v dĺžke 600 km.
Tábor 1. stavebnej etapy Gerulaty bol drevozemný, chránený dvojitou hrotitou obrannou obvodovou priekopou. Začiatkom 2. storočia prichádza jazdecká jednotka – ala I Cannanefatum. Na kamenný tábor bol prestavaný v 2. storočí po markomanských vojnách. V širšom zázemí sme preskúmali villy rustici a rustikálne sídlisko. Tábor 3. stavebnej etapy je zmenšený a má štvorcový tvar. V civilnej osade na Irkutskej ulici je čiastočne preskúmaný dom s hypocaustom, t.j. s podlahovým vykurovaním, ktorý sa zaradil medzi pamiatky svetovej hodnoty. Na pohrebisku III na Kovácsovej ulici sme našli spolu s rímskym materiálom aj germánske nádoby.
|
|
|