Pod sviatočným odevom sa chápe v prvom rade odev, ktorý mali muži a ženy oblečený v nedeľu pri návšteve kostola, ale aj odev, ktorý si obliekali pri významných rodinných, spoločenských a cirkevných príležitostiach. Skladba sviatočného odevu sa druhom a počtom odevných súčiastok neveľmi líšila od skladby všedného odevu. Výrazne sa však líšila kvalitou materiálov, z ktorých boli sviatočné odevné súčiastky zhotovené, a rozsahom výzdoby. Podobu sviatočného odevu tiež ovplyvňovala príslušnosť jeho nositeľa k vekovej kategórii a k sociálnej vrstve. Najviac zdobený sviatočný odev nosili generácie mladých mužov a žien. So stúpajúcim vekom nositeľov rozsah výzdoby klesal. Najnákladnejší sviatočný odev mali najbohatší muži a ich ženy. S klesajúcou majetnosťou klesala aj nákladnosť sviatočného odevu. Ak neberieme do úvahy súčiastky vrchného odevu, ktoré sa nosili v chladnom období roka, základnú skladbu sviatočného odevu neovplyvňovali ani ročné obdobia. Sviatočný odev mal však dve krajné polohy. Jednou bol polosviatočný odev ako odev najmä nedeľného popoludnia, sviatočného oddychu alebo zábavy či tanca. Druhú polohu predstavuje slávnostný odev, ktorý sa nosil pri významných cirkevných sviatkoch, napríklad na Veľkú noc alebo na Vianoce, prípadne pri ďalších sviatkoch, a bol predobrazom obradového odevu. V obciach, v ktorých v prvej polovici 20. storočia zaniklo všeobecné nosenie tradičného odevu, sa slávnostným alebo, lepšie povedané, reprezentačným odevom pri rôznych spoločenských udalostiach stal pôvodne sviatočný odev.
